Pozrime sa teda ako to v skutočnosti je. V Turecku sa ľudia pred prezidentskými voľbami obávali o sekulárny charakter krajiny a tak v hojnom počte vyšli do ulíc. Súčastná vláda sa snažila zvoliť prezidenta (majú nepriamu voľbu), opozícia však voľby bojkotovala a v parlamente sa na zasadnutí nezúčastnila. Jediný kandidát nezískal potrebný počet hlasov a opozícia podala podnet na Ústavný súd, keďže voľba bola kvôli nedostatku prítomných poslancov právoplatná. Ústavný súd vyniesol nález, že voľba bola v rozpore s Ústavou a otvoril tak dvere pre predčasné parlamentné voľby. Vláda svojho kandidáta stiahla a stanovila dátum volieb, teraz sa chystá presadiť priamu voľbu prezidenta. Všetko čo sa tu udialo bolo plne ústavné a demokratické. To sa bohužiaľ nedá povedať o niektorých iných kandidátoch na členstvo alebo dokonca členoch EÚ.
O situácii panujúcej na Ukrajine sa toho napísalo už mnoho, rozoberať a vysvetľovať ju tu a teraz by bolo ničením klávesnice. Čo však nie je až také medializované, no o to závažnejšie, je vládna kríza v Rumunsku. Proti vstupu tejto krajiny sa nevytvoril prakticky žiaden spoločenský odpor (až na pár obmedzencov, pre ktorých je Berlín hranicou civilizácie, a hŕstku paranoikov neustále sa obháňajúcimi nezmyselným strachom zo zahltenia domáceho trhu "Gastarbeitermi" z východu).
Parlament odvolal prezidenta Basesca a o jeho osude mal rozhodnúť plebiscit. Nato aby bolo ľudové hlasovanie platné, bola potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov. Keďže však bolo splnenie tejto podmienky nereálne, parlament sa rozhodol prijať novú úpravu referenda, podľa ktorej spomínaná podmienka odpadá. Ústavný súd rozhodol, že úprava nadobúda účinnosť tri dni po zapísaní v zbierke zákonov- platí teda aj pre nadchádzajúce referendum o osude Basesca. Situácia, ktorá by v Európe nemala mať miesto.
Netvrdím, že Turecko treba neodkladne prijať, má samozrejme veľmi veľké rezervy a nedostatky. Prečo by sme však mali krajine tak silne bojujúcej za sekularizáciu (napriek tomu, že "islamisti" ju ekonomicky naštartovali, vybudovali stabilné ekonomické prostredie) radikálne odoprieť možnosť na budúce členstvo v EÚ? Obzvlášť keď našej stále viac stagnujúcej Európe by to mohlo vliať novú krv do žíl? Myslím, že udalosti posledných dní ukázali, že Turecko by si svoje miesto v Únii našlo a možno by si svoju pozíciu zastalo lepšie ako súčastné "nové" štáty.