Jedným z hlavných dôvodov je bez debaty naše staré "riadenie zhora". Školy potrebujú oveľa väčšiu mieru suverenity (minimálne na úrovni krajov). Vzdelávacie inštitúcie by mali vyučovať to, v čom sú dobré, resp. to, čo si spoločnosť vyžaduje. Dnešný školský systém je totiž obyčajným komunistickým atavizmom. školské osnovy, diktované zhora sú postavené proti základnej ľudskej logike a miestami sú naozaj ohavné. My, žiaci gymnázií dnes dokážeme podrobne popísať proces trávenia jednobunkovcov, no nedokážeme napísať jeden zmysluplný súvislý text, ovládame chemický zápis procesu výroby alkalických kovov, no nezvládneme samostatne vypracovať akýkoľvek prínosný projekt. Jednoducho, dokážeme si informácie zapamätať, no nedokážeme si ich zohnať, zmysluplne ich selektovať, analyzovať a ani vyvodiť z nich záver. Ak sa niečo v systéme nezmení nebudú za pár rokov absolventi stredných a vysokých škôl schopní uplatniť sa v reálnom živote.
Je tu však aj ďalší problém- my žiaci a študenti. Sme totiž jedinou reálnou hybnou silou, ktorá je schopná (a povolaná) vytvoriť adekvátny spoločenský tlak, tak potrebný na zmenu. My sme však, ako sa zdá, príliš pohodlní. Veď nám predsa vyhovuje mať nekvalifikovaných učiteľov bez akejkoľvek autority- aspoň sa musíme menej učiť. A všetci sa radšej naučíme nejakú básničku, vzorec, alebo nejaký proces, ako by sme mali samostatne niečo vymýšľať, vypracovávať, alebo sa o niečo zaujímať.
To je snáď najväčší problém. My (a často aj naši rodičia) netúžime po kvalitných učiteľoch a osnovách, my si proste chceme užívať pohodu (čím slabší učiteľ, tým väčšia zábava na hodine). Z našej školy musel pred istým časom odísť učiteľ, ktorý bol určite najfundovanejší, aký na tej škole kedy učil (a učiť bude). Je nesmierne vzdelaný, inteligentný a hlavne, bol odovzdaný svojmu predmetu a dokázal ľudí nevídane nadchnúť. Bol však prísny, a mal na nás "neprimerane" vysoké nároky- a tak, neodolal tlaku žiakov a ich rodičov. Žiaden z jeho nástupcov mu nesiahal ani po členky (a z daného predmetu sme takmer na úplnom vedomostnom dne), ale nemuseli sme sa toľko učiť! Pre niektorých veľké víťazstvo.
Zmena systému je nevyhnutná. Ak sa však nezmení naša mentalita, a my konečne nebudeme chcieť ostať hlúpymi, sa naše školstvo (a sním celá spoločnosť) čoskoro do tej priepasti beznádejne zrúti.